Krojované bábiky predstavujú ľudovú kultúru našich predkov. Podtatranská knižnica v Poprade sa opäť stala miestnom na prezentovanie tradícií našich predkov. Vernisážou otvorila 27. mája výstavu 82 krojovaných bábik, ktoré predstavujú etnografický obraz spoločenského života a kultúrneho dedičstva v podtatranskom regióne.
Kroje na bábikách vystavujú tvorkyne Mária Lenková, Zuzana Šefferová, Oľga Pastrnáková, Anna Švorcová, Mária Bartošová,  Mária Mezovská a Viera Ilavská.
Expozíciu obohatili a doplnili o niekdajšie vyšívané a tkané obrusy, prestieradlá, ženké a mužské kroje. Návštevník na jednom mieste môže pozorovať detaily a odlišnosti odevov, ktoré sú charakteristické pre obec Liptovská Teplička, Šuňava, Štrba, Východná a Batizovce. Zároveň ponúkajú pohľad na zvyklosti súvisiace s narodením, svadbou, či zavŕšením života.
Kurátorkou výstavy je Mária Lenková, ktorá oslávila životné jubileum pripomenutím jej celoživotnej lásky k ľudovým tradíciám tvorbou a zbierkou krojovaných bábik.
Výstavu podporuje Matica Slovenská, ktorej všetky vystavovateľky sú členkami.
Program vernisáže hudobne doplnila spevácka folklórna skupina Slovenka pri MS. Oslávenkyňa pridala aj pieseň Zahrajte mi tichúčko, ktorá je ústrednou myšlienkou výstavy.
Na akordeóne podkrivánsky repertoár skupiny sprevádzal viceprimátor mesta Poprad Pavol Gašper.
Otvorenie výstavy prišli podporiť aj ďalší hostia riaditeľ Domu Matice slovenskej Rastislav Zacher, predsedkyňa miestneho odboru Matice slovenskej v Poprade Ľudmila Hrehorčáková, predseda Krajskej organizácie Slovenskej národnej strany Eduard Markovič, zástupkyňa starostu zo Štrby Dagmar Vincová.
Atmosféru vernišáže spestrili ženy vo svojich rodných krojoch, ktoré nosia hrdo a s obľubou, hoci už len príležitostne do kostola, na svadbu, kar alebo folklórne slávnosti.
Každý ľudový kroj jednotlivej obce je jedinečný a originálny. Aj vo forme odievania vieme spoznávať život, či tradície našich predkov a precítiť tak identitu svojej krajiny.
Výstava je prístupná všetkým v spoločenskej miestnosti Podtatranskej knižnice na Podtatranskej ul, č.1 do 30. júna 2016. Návštevu odporúčame predovšetkým žiakom a študentom, aby spoznali ľudovú kultúru svojich predkov.
Adriana Hricková

MÁRIA  LENKOVÁ /29. máj 1946/ tvorkyňa krojovaných bábik a uchovávateľka ľudových tradícií v podtatranskej oblasti.
    Rodáčka z podtatranskej obce Východná, s ktorou ju viažu hlboké korene po celý život. Po ukončení Strednej ekonomickej školy v Poprade sa vydala a trvale s rodinou žije od roku 1963 v Poprade. Má 3 deti a 5 vnúčat, ktorým vštepuje lásku k ľudovej piesni a k ľudovým tradíciám, tak ako jej to odovzdala už nebohá mamka.
    Napriek tomu, že žije v mestskom prostredí, celý svoj život si uchovala lásku k dedovizni a pevné väzby s rodnou obcou, čo sa prejavilo v jej záujme o tvorbu krojovaných bábik. Samozrejme, že prvá z desiatky Sloveniek patrila Východnianke. Po nej nasledovali desiatky Sloveniek pochádzajúcich z tatranskej oblasti.
    Mária Lenková od detstva účinkovala v súbore Kriváň v rodnej obci Východná.  Láska k folklóru  a záujem o ľudové umenie ju viedli k účinkovaniu  v ženskej speváckej skupine Slovenka pri miestnom odbore Matice slovenskej v Poprade. Spolu s ďalšími 8 členkami Slovenky usporiadali od roku 2008 desiatky vystúpení v Poprade i
v podtatranskej oblasti, kde potešili milovníkov  ľudovej piesne  podkrivánskym folklórom.
    Mária  Lenková usporiadala od roku 1990  desiatky samostatných výstav krojovaných bábik.  Hodno spomenúť zvykoslovné výstavy  z  príležitosti Vianoc – Zažíname adventné svetielka v Dennom centre kresťanských seniorov,  Búvaj že mi búvaj – Vianoce 2015 v Podtatranskej knižnici.  Výstavu k Veľkej noci pre Český spolok na Slovensku so sídlom v Poprade. Ďalej to bola výstava vo Východnej počas folklórneho festivalu, Sobotské dni, remeslá v Spišskej Novej Vsi, Moldava nad Bodvou,  Dom Matice slovenskej v Žiline.
    Jej bábiky upútali aj žiakov  Spojenej školy na Letnej  v Poprade na podujatí tradícií -  Majáles, Základnej školy na Dneperskej v Košiciach a počas Noci múzeí v Podtatranskom múzeu v Poprade.
    Všade, kde sa objaví so svojimi bábami, rozprestrú sa pred očami  pôvodné vzory a farby krojov, jedinečné, neopakovateľné originály, ktoré tvoria naše kultúrne dedičstvo a svedčia o talente, vkuse a duchovnom a materiálnom bohatstve  ľudu pod Tatrami.
Autorka krojovaných bábik vystavovala v roku 2013 aj na folklórnych slávnostiach pod Kráľovou hoľou v Liptovskej Tepličke. V ostatnom čase v  Liptovskom múzeu v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku i Ružomberku, tiež v kultúrnom stredisku v Piešťanoch.
    

ZUZANA  ŠEFFEROVÁ, rodená  Kollárová
    Narodená  16.12.1947 v Nižnej Šuňave. Ukončila Strednú poľnohospodársku školu v Kežmarku a pracovala v poľnohospodárstve ako účtovníčka. Je vydatá, má dve deti.     Je činná vo folklórnej skupine v Šuňave, v Slovenskom červenom kríži a v Katolíckej jednote Slovenska. Od roku 1999 píše kroniku obce Šuňava. O svojom vzťahu k  ľudovým tradíciám hovorí nasledovne:
    „Krásne šuňavské piesne, tance, zvyky a kroje boli mojou srdcovou vecou od detstva.  So smútkom som pozorovala, ako sa vytráca krása ukrytá v našom kroji,  zánik mužského kroja  už po 2. svetovej vojne. Odvtedy prešlo 70 rokov a dnes nosí kroj už iba niekoľko starších žien. Ja mám však všetky časti kroja v živej pamäti a veľmi túžim po tom, aby sa táto krása zachovala aj pre budúce generácie.
    Žijem v súčasnom svete, ale zaujíma ma história, obdivujem  prácu našich predkov a ich sedliacky rozum.  Výrobu náradia, osevné postupy, spracovanie ľanu, um a zručnosť žien.
    Keď som 1. novembra 2013 na sviatok Všetkých svätých stála pri hrobe starej mamy a rozmýšľala som o tom, ako sa pred 100 rokmi sobášili, napadlo mi urobiť mladuchu – bábiku  podľa zachovaných častí kroja z tých čias: v pôvodnom oplecku, s čiernou vizitkou a modrou plátenou šatou s farebným pásom. Mám aj pôvodnú partu.
    Stalo sa, že moja mladucha bola v takomto kroji ako pred sto rokmi  na Vianoce   hotová. O nejaký čas ma požiadala mama, aby som zhotovila  bábiku  - mladuchu, ako sa vydávala moja mama, lebo tak sa sobášili dievky do poslednej v kroji, teda do roku 1965.
    Po 1.svetovej vojne už mladucha mala venček so šlajerom a oblečenie z bieleho hodvábu alebo brokátu. Mnoho rodín odišlo vtedy do Ameriky a začali posielať peniaze aj látky na šaty. Dopomohla nám aj výstavba priemyslu vo Svite, stály príjem a dostatok tovaru. Stará mama hovorievala, že so Svitom prišla  k  nám Amerika.
    Ku dvom mladuchám som potom zhotovila aj mladého zaťa, lebo kroj mužov sa nemenil. Potom mi dcéra ponúkla svoje 40-ročné bábiky. Prvá bola oblečená ako moja stará mama, ďalšia bola dievka s partičkou, mladá nevesta, deti – dievča a chlapec  a postupne pribúdali aj ďalšie v kroji sviatočnom i pracovnom.
     Na Turíčny pondelok 9. júna 2014 usporiadala škola Deňkroja. Riaditeľka, všetky učiteľky a 90% detí  prišlo v kroji.  Na Trojičnom námestí bola aj výstavka mojich bábik. 16. júla 2014 taktiež na tomto mieste  bola  výstavka bábik  pre deti z hornádskej doliny a Liptovskej Tepličky pod názvom „Pramienky putujú“.
3. augusta  2014 som vystavovala  obidve mladuchy a partu  v Liptovskej Tepličke  počas slávností Pod Kráľovou hoľou. V septembri  2014 nasledovala výstavka  mojich bábik  v Poprade – Veľkej v reštaurácii Červený mak. 29. 3.2015 sa v Kultúrnom dome v Šuňave konala výstava pod názvom  „Šikovné ruky“. A napokon 16.8.2015 pri príležitosti Dňa obce Šuňava bola zriadená stála expozícia Šuňavská chyža, ktorej súčasťou sú aj moje bábiky.
Všetky tieto prezentácie  som  doprevádzala  v šuňavskom kroji a boli odvysielané  v obecnej televízii. 11 mojich bábik putovalo k našim krajanom do USA.“

OĽGA  PASTRNÁKOVÁ – 1958, BATIZOVCE
    rodáčka zo Štrby, vydala sa do Batizoviec za Milana Pastrnáka. Od detstva bol pre ňu kroj a ľudová pieseň vžitá hlboko v srdci. Potom v novej rodine našla  pre túto záľubu pochopenie u svokry aj u svojho muža. Postupne sa im narodilo päť dcér – Oľga, Galina, Darina, Jarmila a Anna, pre ktoré šila detské kroje a ako dorastali aj dievčenské.
    V obci so živými ľudovými tradíciami zachraňovala staré kroje, aby ich nevyhodili a opravovala ich. Najviac ju teší, že sa jej podarilo zachrániť veľa krojov, ktoré slúžia mladým v Batizovciach počas tradičných zvykov v kúdelnej izbe, vždy v januári, na súťažiach vo varení pirohov, počas osláv  Slovenského národného povstania na pamäť padlým rodákom v 1. a 2.svetovej vojne,  na dožinkových slávnostiach.
    Nezastupiteľná je jej rola gazdiny v kúdelnej izbe, rola matky a starej mamy, od ktorej sa majú deti čomu naučiť. Jej pričinením sa udržiava v dedine pradenie, zvykoslovie vianočné i veľkonočné. Tu treba povedať, že jej muž Milan je predsedom Matice slovenskej a spolu zachovávajú pamäť na svojich predkov v duchu  myšlienky „Verní rodu, verní kroju“.  Milan Pastrnák majstrovsky vyškriabava veľkonočné vajíčka, známe aj za hranicami Slovenska.
    Známe je aj Oľgine kuchárske umenie, tradičné jedlá, ktoré pod jej vedením pripravujú v obci pri rôznych príležitostiach. Recepty batizovských jedál  poskytla aj nevidiacemu redaktorovi Michalovi Herzegovi zo Slovenského rozhlasu pred Veľkou nocou toho roku.
    V Únii žien sa pod jej vedením združili mladšie ženy z obce, aby si navzájom radili v záujmovej oblasti, v otázkach výchovy svojich detí a aby všestranne kultúrne rástli. Známa je jej spolupráca s materskou a základnou školou, deťom odovzdáva kultúrne dedičstvo  po našich predkoch.  V Batizovciach to vidieť – deti, mládež aj dospelí majú vzťah k dedovizni aj vďaka tejto udržiavateľke ľudových tradícií.

MÁRIA BARTOŠOVÁ – 1928
ANNA  ŠVORCOVÁ   - 1932,  tvorkyne zo Štrby
 Rázovitá obec Štrba sa vyznačuje tradičnými kultúrnymi hodnotami a povedomím.
    Aj keď v minulosti bol v tomto podhorskom kraji poznačený tvrdou prácou v poľnohospodárstve, ľudový odev bol bohato zdobený výšivkou a čipkou,  ktoré zhotovili zručné ruky žien.
    Dnes je už iba málo žien, ktoré sa venujú udržiavaniu  ľudových tradícií. Medzi nich nesporne patrí aj 88-ročná Mária Bartošová. Ešte aj dnes vyšíva, háčkuje, necuje a šije kroje. Z jej rúk vyšlo množstvo krásnych krojovaných bábik.
    Jej nádherné výšivky, dečky, obrusy, košele a čepce poznajú aj obdivovatelia v Maďarsku a Holandsku, kde bola pozvaná na výstavné trhy.
    Rovnako svoje ručné práce vystavovala desaťkrát na EĽRO v Kežmarku a získala mnohé ocenenia.
    Na výstave ponúka: štrbskú ženu, čepiec, detský viganček,  zvaný luterák.
    Vystavujeme aj výšivky, ktoré zdobili dedinské príbytky: ručník do rámika, obrúsok na stôl / Mária Jančíková/, mužský kroj s vyšívanou košeľou, klobúk, partu družice  i mladuchy,  vyšívaný lajblík, oplecko zo zbierky Anny Švorcovej.

MÁRIA  MEZOVSKÁ, 1939, LIPTOVSKÁ TEPLIČKA
    „Ja si ruky nevarujem, nečičíkam“
    Rodáčka z rázovitej obce Liptovská Teplička pod Kráľovou hoľou, matka 6 detí. Pracovala po celý život v lese a na družstve.
    Od malička rada spievala a bola vedená  k statočnej práci. Ako slobodna dostala spolu so sestrou ponuku účinkovať v Lúčnici. Prísny otec im to však zakázal.
    Napriek tomu láska k piesni ostala a už 50 rokov účinkuje vo folklórnom súbore Tepličan. Sama si aj počas bezsenných nocí skladá nové piesne.  Je súčasťou  a nositeľkou teplických tradícií na augustovom folklórnom festivale Pod Kráľovou hoľou. Spolu so súborom účinkovali na mnohých festivaloch  doma i v zahraničí – napr. v Čechách,  Poľsku,  Nemecku, Maďarsku, Srbsku  i na Ukrajine. Za túto kultúrnu činnosť ju obec ocenila cenou obce Liptovská Teplička, čo je veľkým vyznačením tejto ženy.  Festival  si získal mnoho obdivovateľov a je veľkou cťou  pre  súbory účinkovať v Liptovskej Tepličke.
    Šitiu krojovaných bábik sa venuje už dlhý čas. Viedla ju k tomu tá skutočnosť, že z obce sa pomaly vytráca kroj, a tak vznikla potreba uchovať si pamäť na ľudový odev. Dala krásu a pôvodnosť desiatkam bábik, ktoré putovali do celého sveta ako vyslankyne duchovnej a materiálnej kultúry ľudu spod Tatier. Bábiky si našli cestu  do Grécka, Kanady, USA,  Srbska,  Maďarska,  Poľska, na Ukrajinu a  do Čiech. Buď ako dar alebo si ich odniesli  rodáci ako kúsok svojho rodiska. Bábiky sú vernou kópiou  pôvodného odevu, šije ich ručne  s dôrazom na každý detail, ktorý je znakom pôvodnosti a zároveň odlišnosti od krojov v susednej obci.
    Tvorkyňa ovláda takmer všetky druhy ručných prác, vrátane tkania. Tkaniu  a šitiu krojov pre deti a dospelých sa venuje celou svojou bytosťou.
    Obľubuje prácu v záhrade, potulky v prírode, kde nachádza lesné plody.
    Nepozná pojem voľný čas, ale na rozhovor s dobrými ľuďmi si ho vždy nájde. Táto neúnavná strunovitá žienka si naozaj ruky nevaruje ani nečičíka.

Fotodokumentácia: