Od začiatku svojej systematickej výtvarnej tvorby (1969) sa inšpirujem prírodou. Vychádzam z reality, maliarsky ju štylizujem, abstrahujem a intuitívne premieňam na umelecký model vlastného vnútorného sveta. Na prelome rokov 2001- 2002 som začal používať viac sebareflexie a  inšpirujem sa aj hudbou či poéziou. Začal som tvoriť viac gesticky. Charakterovými portrétmi maliarsky vyjadrujem povahu, postoje a vzťahy medzi ľuďmi. Transponujem svetlo a tmu do ľudských vlastností (obra­zy: Pokrytectvo, Egoizmus, Útok). Vo svojich obrazoch vyjadrujem nespokojnosť s nevyvážením dobrých a zlých vlastností človeka. Životné svetlo a tmu filozo­ficky, a zároveň čisto maliarsky, posúvam do dialekticky spojených kategórií, napr. poriadok a chaos, moment a večnosť (obrazy: Drama­turgia chaosu, Výtvarný mo­ment, Gordický uzol).

V súčasnosti vychádzam zo svojej intímnej bázy zafixovaných obrazov, rukopisnej rutiny a technologických zvyklostí. Pritom pozorujem nielen seba a svoj vnútorný svet, ale usilu­jem sa objektivizovať ľudské vlastnosti a postoje. Snažím sa výtvarne a umelecky skúmať kategóriu krás­na najmä tam, kde si ju v každodennom zho­ne nevšímame. Povzbudzujú ma k tomu moji žiaci a študenti, kto­rých denne vyučujem základom výtvarnej tvorby. Inšpirujú ma svojimi vlastnosťami, autorskou čisto­tou, úprimnosťou, srdečnosťou a spontánnosťou. Verím, že umelecké postoje a názory, ktoré denne pred nimi prezentujem, po­zitívne ovplyvnia ich budúci život.

Výstavu INTERFERENCIE som inicioval s cieľom spojiť vizuálnu kultúru dvoch bratov geneticky vybavených neutíchajúcou túžbou odhaľovať neznáme, či vytvárať nové skutočnosti. Zdedená kreativita, emocionálna inteligencia a spoločná výstava by mohli viac do hĺby i do šírky posunúť hranice inšpirácií nás oboch autorov – fotografa i maliara.

Rudolf Rabatin, 2019

Narodil som sa do multi talentovanej rodiny, v ktorej sa maľovalo, filmovalo, fotografovalo, hralo sa na rôzne hudobné nástroje a spievalo. Ako malý chlapec som sa denne hrával pri bratovom veľkom maliarskom stojane, hudbe skupín AC/DC a Deep Purple. O zlatom reze a kompozícií som počul skôr ako som prvýkrát ochutnal dobošový rez. Miloval som atmosféru čiernej komory, kde sme s otcom alebo so súrodencami vyvolávali filmy a fotografie. Veľkým zážitkom bolo pre mňa, keď si brat zo študentskej brigády v Berlíne doniesol fotoaparát s fotopuškou značky Zenit. Vôňa terpentínu, olejových farieb, fototechniky a ustaľovačov vo mne zanechala krásne spomienky. Viac ma však priťahovala technika ako umenie. Zaujímal som sa o elektrotechniku, počítače  a bicykle. Asi prvý impulz prišiel s úspechom na gymnáziu, kde v rámci fotografickej súťaže som so svojou fotomontážou získal druhé miesto. Prešlo pár rokov, počas ktorých sme s rodičmi otvorili obchod s bicyklami. Založil som si rodinu, kde sa postupne vrátil záujem o fotografiu. Pravidelné prechádzky v prírode vo mne pomaly začali prebúdzať vášeň k fotografii. Už to neboli len rodinné fotografie. Začínal som s krajinou a makrosnímkami. Neskôr som začal využívať moje znalosti počítačových softvérov a techník  na digitálne fotomontáže. Začal som skúmať “street foto” a neustále experimentujem s prepájaním rôznych tém a žánrov. V celoslovenskej fotografickej súťaži organizovanej spoločnosťou Zoner som získal v rokoch 2012 a 2013 tretie miesto. To ma povzbudilo v ďalšej tvorbe. Moje fotografie môžete vidieť aj na internetových foto portáloch.

Pavol Rabatin, 2019