A. Očenáš patril ku skupine skladateľov, ktorých základnou orientáciou bol trvalý príklon k slovenskej ľudovej slovesnosti. Vo svojej tvorbe dával prednosť symfonickej, vokálno - symfonickej a komornej hudbe inšpirovanej folklórnymi tradíciami rodného kraja. Viac sa však orientoval na námety celonárodného významu, o čom svedčia aj názvy jeho skladieb: Štefánikov osud, Vzkriesenie, O vlasti, Nová jar, Československá predohra. 

Písal scénickú hudbu k literárnym dielam ako sú Smrť Jánošíkova, Margita a Besná, Marína, Herodes a Herodias. V týchto intenciách spolupracoval aj so slovenským národným divadlom, režisérmi  K. L. Zacharom, J. Budským.

Zhudobnil verše Janka Kráľa, ale aj básnikov jeho súčasnosti.

Napísal pôvodný balet Vrchárska pieseň a javiskovú symfóniu Román o ruži, orchestrálne skladby Povesti o rodnom kraji a Ruralia slovaca.

V jeho skladbách je badateľné moderné hudobné myslenia.

Kompozíciu u neho študoval aj Marián Varga.