Od nepamäti sa k Zemi pristupovalo ako k matke, ochrankyni, živiteľke. Prírodné kultúry sa nevyčleňovali z kolobehu prírody a Zem najčastejšie chápali ako obrovský živý organizmus, z ktorého sami vznikli. Aj preto to časté oslovovanie „matka Zem“. Môžete sa stretnúť aj s pomenovaní Gaia, ktoré pochádza z gréckej mytológie (Gaia bola bohyňa Zeme).

Početné mýty hovoria o Nebesách a Zemi ako o prvom božskom páre. Symbolom takého zväzku bola voda (najčastejšie ako dážď) a oheň (vznikajúci v blesku alebo padajúcom meteorite).

Dokonca sa v minulosti na Zem prisahalo a keď tak človek urobil, zaručene hovoril pravdu. Krivo prisahať totiž znamenalo, že ho Zem pohltí. Určite poznáte aj vy staré známe – Nech sa pod zem prepadnem, ak to nie je pravda.

Zem bola taká posvätná, že sa do nej nesmelo ani pochovávať. Tradične sa mŕtvi pálili – jednak pre úctu k Zemi a jednak preto, že tak mohla duša voľne odísť.

Dnes nie je Zem uctievaná ani posvätná. Denne využívame jej dary a ani si to neuvedomujeme. Občas nepriamo oslávime nejaký sviatok s ňou súvisiaci (napr. dožinky, svätenie jari – Veľkú noc..), občas zodvihneme papier, ktorý nám uletel z koša a občas ušetríme nejakú kvapku vody.

Na niektoré veci sa zabúda, o iné sa nedbá a pred ostatnými sa dobrovoľne zatvárajú oči. Našťastie sa povedomie o dôležitosti Zemi pomaly prebúdza, tak sa pri nej zastavme v myšlienkach aspoň v tento deň.

Ak si chcete uctiť Zem, skúste napríklad v tento deň nevyprodukovať žiaden odpad. Uvidíte, že to vôbec nie je jednoduché. Alebo nechajte auto doma a vyberte sa do práce na bicykli, prípadne nepoužite mikrovlnku na prihriatie jedla. Vybehnite von, na lúku či do parku, ( niektorí sa pri vhodnom počasí možno aj vyzujú a aspoň na chvíľu sa spoja priamo so Zemou). Ideálne, ak pri tom vypnete svoj mobilný telefón (dá sa to, naozaj!). Na počesť tohto dňa sa tradične robí aj zbieranie odpadkov v lese.

Prvý Deň Zeme bol v San Franciscu. 22. apríla 1970.  Ekológovia v USA, ovplyvnení snímkami z kozmu, dokumentujúcimi krehkosť a zraniteľnosť Zeme, vyzvali k spoločnému celosvetovému úsiliu na ochranu Zeme.

Iniciátorom bol environmentálny aktivista Gaylord Nelson. Z jeho podnetu sa v USA uskutočnili podujatia podporujúce environmentálne hnutie a v rámci týchto snáh vytvoril i vlajku Dňa Zeme.  Neskôr sa táto iniciatíva rozšírila po celom svete, pripája sa k nej stále viac ľudí a Deň Zeme nadobudol celosvetový rozmer. Jeho cieľom je pripomenúť si našu závislosť na cenných daroch Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia  životného prostredia  , a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach.  Jedným z nich je aj  triedenie odpadu a jeho recyklovanie.

Aj v súčasnosti sa oslavy tohto dňa nesú v znamení rôznych akcií vedúcich k osvete a vzbudzovaniu záujmu o lepší súlad človeka s planétou. Na základe toho sa počas celého dňa organizujú diskusie vrcholových predstaviteľov vlád, firiem a aktivistických hnutí z celého sveta. Realizuje sa symbolické zhasínanie svetiel vo veľkomestách a mnohé opatrenia týkajúce sa šetrenia energiou a prírodných zdrojov. Prebiehajú činnosti očisťujúce životné prostredie, jeho zveľaďovanie, či poukazovanie  aktivistov na globálne prehrešky a devastáciu ekosystému.

Planéta Zem si zaslúži pozornosť každý deň

22. apríl bude ako výnimočný sviatok planéty skloňovaný vo všetkých médiách a po skúsenostiach z predošlých rokov už teraz vieme, že sa dočká veľkej pozornosti. Často sme však svedkami toho, že dôraz na ochranu planéty a zodpovedného prístupu k životnému prostrediu máme na pamäti len v tento deň. Zem si však zaslúži našu pozornosť a zvýšený záujem verejnosti po celý rok a vážiť jej dary by sme si mali neustále. Až potom sa môžu témy ako ekológia a trvalo udržateľný rozvoj presadiť v bežnom živote a priniesť očakávané výsledky.

ZEM MÁ SVIATOK, ŽELÁME JEJ (a tým aj sebe) : čistý vzduch čisté rieky, potoky aj jazerá zdravé zvieratá , čisté lesy bez veľkého vyrubovania stromov, menej áut, viac bicyklov, žiadne odpadky v prírode a ľudí , ktorí sa vedia k nej správať s úctou a zodpovedne.

Skúsme si pri tejto príležitosti odpovedať na 5 jednoduchých otázok.

1/ Ako nazývame našu Zem?

1. a) červená planéta
2. b) modrá planéta
3. c) zelená planéta.

Správna odpoveď je B – našu Zem voláme modrá planéta. Z vesmíru totiž pripomína modro-bielu guľu. Je to spôsobené tým, že povrch Zeme je z viac ako ¾ tvorený vodou – moriami a oceánmi, ktoré sa nám javia ako modré.

2/ Aká stará je Zem?

1. a) asi 45 miliónov rokov
2. b) asi 450 miliónov rokov
3. c) asi 4,5 miliardy rokov

Správna odpoveď je C – naša Zem má asi 4,5 miliardy rokov. Vedci skúšali vypočítať vek Zeme podľa kameňov z vesmíru, ktoré prešli atmosférou a zasiahli povrch Zeme. Týmto kameňom hovoríme meteority. Ich vek je odhadovaný asi na 4,5 miliardy rokov. Práve taká stará je zrejme aj naša Zem.

3/ Kedy sa na Zemi objavil život?

1. a) pred 300 miliónmi rokov
2. b) pred 3 miliardami rokov
3. c) pred 30 miliónmi rokov

Správna odpoveď je B – prvé živé organizmy sa na našej planéte objavili asi pred 3 miliardami rokov. Boli to jednobunkové baktérie a sinice, ktoré žili v praoceáne a do atmosféry uvoľňovali kyslík. Toto obdobie voláme prahory.

4/ Kedy sa na Zemi objavil prvý zástupca rodu Homo, teda človek?

1. a) pred 2,5 miliónmi rokov
2. b) pred 250 miliónmi rokov
3. c) pred 2,5 miliardami rokov

Správna odpoveď je A – prvý človek sa na Zemi objavil pred 2,5 miliónmi rokov. Toto obdobie sa nazýva štvrtohory. Bol to Homo habilis, teda človek zručný a pochádzal z afrického kontinentu.

5/ Koľko ľudí žije v súčasnosti na Zemi?

1. a) asi 7,5 miliardy
2. b) asi 5 miliárd
3. c) asi 1 miliarda

Správna odpoveď je A – momentálne obýva Zem skoro 7,5 miliardy ľudí. Kým do roku 1800 celkový počet ľudí dosiahol 1 miliardu, čiže trvalo to 2,5 miliónov rokov, za posledných 200 rokov narástol náš počet skoro o 6,5 miliardy! Človek je na Zemi, oproti ostatným organizmom najkratšie, asi 2,5 miliónov rokov. Za tento, z hľadiska veku Zeme veľmi krátky čas, ju však dokázal výrazne zmeniť – žiaľ vo väčšine prípadov k horšiemu. Neustále potrebujeme jesť, piť, obliekať sa, bývať, cestovať, sme zvyknutí na určitý komfort a pohodlie. K uspokojovaniu týchto potrieb využívame nerastné suroviny, rastliny a živočíchy, čím negatívne zasahujeme do prirodzeného kolobehu života na Zemi.

Je potreba si uvedomiť, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, a preto sa treba venovať otázkam životného prostredia a prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na Zemi.