29. mája 2015 o 16,30 sa uskutoční stretnutie so slovenským výtvarníkom, umenovedcom, historikom, publicistom, cestovateľom, autorom literatúry faktu a spisovateľom Milanom Augustínom. Tešíme sa na Vás v priestoroch spoločenskej miestnosti na Podtatranskej ulici č. 1. Bibliografický leták: Milan_Augustín

Milan Augustín: Slovensko je bohatá krajina
K histórii národa a jej identity je dôležité neustále sa vracať, spoznávať svoje korene a presviedčať sa o skutočných faktoch. Medzi vášnivými bádateľmi a hľadačmi pravdy vyčnieva historik, umenovedec, publicista, autor literatúry faktu, spisovateľ a výtvarník Milan Augustín. Do Podtatranskej knižnice v Poprade prišiel porozprávať o svojich historických záveroch z vybraných kníh jeho obsiahlej tvorby literatúry faktu.
Počas rozprávania k jednotlivým historickým obdobiam, spisovateľ často spomínal ťažbu drahých kovov na našom území. Pri svojich viac ako 60 výskumoch stredovekej architektúry natrafil na rôzne zaujímavé bádateľské kuriozity, o ktoré sa v knižnici rád podelil. Milan Augustín je totiž študovaný banský technik a v Rudných baniach pracoval aj ako banský robotník. Dnes ho považujeme za unikátneho znalca drahých a farebných kovov u nás.
Z hľadiska záujmu o banskú minulosť sa rád a často vracal aj do Tatier, kde je v masíve Kriváňa baňa na ťažbu zlata. Ako vraví, v stredoveku, aj v období 16. a 17. storočia tu bola snaha o ťažbu zlata.
Nerastné bohatstvá na našom území a celkovo možnosti Uhorska pochopili aj templárski rytieri. Ich existenciu na Slovensku potvrdzuje historik nálezmi a vysvetľuje v obsiahlej knihe Templári.
Okrem iných bežne prezentovaných historických skutočností Milan Augustín spochybňuje aj dôvod príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Hovorí, že sem nepriniesli žiadne náboženstvo, pretože tu fungovalo na dobrej úrovni, hoci nie na takej ako v nemeckých oblastiach. Podčiarkuje to napríklad aj tvrdením, že v roku 828 v Nitre solnohradský biskup Adalram vysvätil prvý oficiálny kostol. Podotýka teda, že solúnski bratia prišli na veľkomoravskú misiu za iným účelom, a teda pomocou v oblasti základných práv a jazyka.
Z ďalších bádaní z prostredia Afriky prináša poznatky o Portulgalcoch, ktorí okrem afrického otroctva zaviedli aj tzv. prútové platidlá manilas a boli vyrobené z medi. Na Slovensku boli v tom čase najväčšie zásoby medi v banskobystrickom revíre. Územie Slovenska hralo dôležitú úlohu vo výrobe platidiel ešte počas 150 rokov protitureckých vojen. Vzácnou zaujímavosťou je aj vybádaná skutočnosť, že celú cisársku armádu vo Viedni aj s cisárskym dvorom financoval uhorský mediarsky podnik v Banskej Bystrici. S našimi vzácnymi kovmi sa obchodovalo až do 18. storočia, kedy sa v štiavnických baniach ťažilo 6000 kilogramov rýdzeho striebra a  vyrábali sa z neho mince vo Viedni a v Kremnici.
V 18. Storočí bol tereziánsky toliar vraj najkvalitnejšou mincou, ktorá obliehala po celom stredomorí. Milan Augustín k svojim jedinečným banským vedomostiam pridal poznatok aj o tom, že Viedeň dodnes tlačí kópie tereziánskeho toliara pre saharské a subsaharské oblasti, pretože iné platidlo tam nie je.
Podľa  banského znalca je na Slovensku dostupných ešte stále 70 ton zlata na ťažbu. Spisovateľ faktografickej literatúry podotýka, že nemáme dôvod svoju krajinu podceňovať a odcudzovať, pretože z hľadiska histografie a tradícií a zlata je dosť bohatá.
Autor Milan Augustín napísal viac ako 20 kníh v podobe literárnych esejí, literatúry faktu a historických románov. V roku 2013 vyšla monografická práca "Za západoafrickými kovovými plastikami, portrétne plastiky ifských oniov a beninských obov", ako aj rozsiahly historický román "Templári" s podtitulom: Čo rozprával banskoštiavnický notár Christopforus Galicus.

Mgr. Adriana Hricková

Fotodokumentácia: