Beseda s Miroslavom Brückom a Dalimírom Stanom
Už zajtra , 28. októbra 2015 o 10,00 na Podtatranskej ulici č. 1, sa stretnú deviataci zo ZŠ s MŠ Komenského na besede s básnikmi Miroslavom Brückom a Dalimírom Stanom, ktorí sú účastníkmi 52. ročníka Wolkrovej Polianky.
Mesto Vysoké Tatry minulý týždeň, 27. októbra hostilo účastníkov 52. ročníka autorskej literárnej súťaže Wolkrova Polianka. Po slávnostnom vyhlásení výsledkov hosťujúci spisovatelia súťaže na druhý deň besedovali v knižniciach.
Podtatranskú knižnicu v Poprade navštívili v stredu 28. októbra autori Miroslav Brück a Dalimír Stano.
Žiakom 9. ročníka Základnej školy na ul. Komenského priblížili osobnosť českého básnika a predstaviteľa českého poetizmu Jiřího Wolkra, ako aj autorskú súťaž a svoju tvorbu.
Spisovateľ poézie aj prózy Miroslav Brück na príklade Wolkrovho básnického diela, ktoré pozostáva iba z dvoch básnických zbierok (Hosť do domu a Ťežká hodina) žiakom poukázal, že nie je dôležité, koľko kníh autor vydá, ale to, aké posolstvo nimi odovzdáva.
Pri jazierku v Tatranskej Polianke, kde sa Jiří Wolker ako 23- ročný liečil z tuberkulózy, je pamätná doska s jeho veršami, kde rád chodieval a tvoril. Dnes sú jeho diela znova vydávané v nových edíciách.
Miroslav Brück ďalej žiakov povzbudzoval do tvorivých ambícií a možnosti prezentovať svoju tvorbu zapojením sa do v autorskej súťaže. Wolkerova Polianka.
Krátky a rýchly prieskum obecenstva, ktorý podnietil spisovateľ Dalimír Stano, ukázal že väčšina besedujúcich žiakov má skúsenosti s tvorbou poézie.
„Poézia je výnimočná v tom, že si na papier môžete dať čokoľvek, pretože je to váš slobodný priestor. Je to šanca ako vidieť sám do seba. Ubezpečujem vás, že keď zoberiete do ruky pero a papier, nebudú to stratené chvíle“, podporil mládež Miroslav Brück cez svoje pohľady na tvorbu.
K pisateľským začiatkom priviedli pozvaných spisovateľov hlboké emócie, z ktorých sa potrebovali vyrozprávať, vypísať. Dalimír Stano začal písať až po smrti svojho otca, ktorá ho zasiahla. Dovtedy sa zaujímal o matematiku a fyziku z jej filozofického pohľadu. Prvé impulzy tvorby Miroslava Brücka vyšli zo sklamania prvej lásky. Písal však iba sám pre seba a svoje básne zatajoval, mal strach, že ich okolie neprijme.
Autori vytvorili počas besedy uvoľnenú atmosféru a zapojili aj samotných žiakov. Odovzdali vzácne rady, ako aj literárne inšpirácie na čítanie, ktoré formovali ich literárne dielo.
Dalimír Stano odporučil mládeži siahnuť po básňach Miroslava Válka: „Nie je ale iba pre tých, ktorí chcú písať. Hlboké emócie a intelektuálne rozhovory, ktoré Válek ponúka vo svojich básňach, stoja za prečítanie.“ Spisovateľ, ktorý rád obľubuje čítačky, ako žiakom prezradil, neskôr objavil Vladimíra Halana. „Odtiaľ pochádza moja menej zrozumiteľná časť tvorby“, objasnil.
Najobľúbenejším autorom Miroslava Brücka, ktorý aj ovplyvnil jeho tvorbu, je český básnik Ján Skácel.
Obaja autori sú tvorivo aktívni a majú pisateľské ambície.
Dalimír Stano sa okrem iného venuje mladým začínajúcim autorom v košickom literárnom klube, v literárnom klube v Michalovciach a navštevuje aj klub v Spišskej Novej Vsi.
Autori pripomenuli taktiež Literárny klub pri Podtatranskej knižnici, ktorý môže navštevovať ktokoľvek, kto píše alebo má chuť písať. Dalimír Stano odporučil žiakom nebáť sa a za svoje literárne pokusy sa nehanbiť. Literárne kluby sú dobrým priestorom na to, aby zistili ako vedieť ovládnuť spisovateľské remeslo. „Netreba prísť s hotovou básňou, na začiatok stačí počúvať“, poznamenal.
Momentálne má napísaných niekoľko básnických zbierok: „Potrebujem sa na ne pozrieť o niekoľko rokov, aby som zistil, či stoja za to ich vydať“. Zatiaľ pracuje na projekte Poetic Elektric, kde je prepojená hudba s poéziou.
V týchto dňoch vyjde v Literárnom informačnom centre kniha Hlboký lov (slov), ktorá vznikne pri príležitosti 200. výročia Ľudovíta Štúra. V kolektíve autorov je aj Miroslav Brück, so svojou básňou. Inšpiroval sa v nej Modrou, kde Ľudovít Štúr prežil posledné roky pod policajným dozorom.
Vo vydavateľstve Modrý Peter vyjde Miroslavovi Brückovi koncom roka prozaická kniha Hotel Oáza. V knihe sa Brück vracia do čias mladosti, kedy spomína na hudbu svojej generácie. „Hudba mala vtedy iné súvislosti ako teraz. V socialistickej spoločnosti znamenala aj vzdor. Napríklad folkoví speváci pridávali do hudby obrazy, ktoré boli mierené proti spoločnosti .“ Publikum to vycítilo a vítalo takéto formy“, objasnil dôležitosť vtedajšej hudby dnešnej generácii mladých.
Žiaci základnej školy mali počas besedy možnosť cez tvorbu a literárne skúsenosti básnikov Miroslava Brücka a Dalimíra Stana spoznať čaro a význam poézie, ktoré môžu prebudiť tvorivé ambície.
Miroslav Brück sa narodil v Skalici 9. júla 1964. Študoval na Strednom odbornom učilišti polygrafickom v Bratislave. Žije v Skalici, kde najprv pracoval ako reprodukčný grafik v tlačiarni Grafobal. Prvýkrát publikoval v Novom slove mladých v roku 1983. Odvtedy okrem básní uverejňuje aj prozaické texty, recenzie a kultúrnu publicistiku. Brückova poézia je zatiaľ zhrnutá v zbierkach Noc, tráva v pozadí (1989), Pokušenie veriť (1993), Les jeux charmants de l´aristocratie (1996), Nočné ostrovy a iné záchrany (1997), Poézia na pomedzí (1997), Orientačná mapa na zimu (2001), Hraničná cesta (2005), Písanie (2006), Obchádzky (2009), Podstata rieky (2012). Naposledy vydal v roku 2013 aj prózu Žmurknutie z večnosti.
Dalimír Stano sa narodil 10. februára 1955 v Trenčíne. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Martine v roku 1973 absolvoval vysokoškolské štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Od roku 1981 žije a tvorí v Košiciach, s ktorých literárnym a kultúrnym životom sa spája i väčšina jeho tvorivých aktivít. Stano do literatúry vstúpil v roku 1997 debutovou zbierkou básní Vaša esencia. Ďalej pokračoval zbierkami Oxana (1998), Samotka (2001), Kolotoč (2003), Žreb môjho bytia (2005), Edo je deväť (2006), Diabolské balady (2007), Flexibuk No. 3 koh-i-noir/Flexibuk No. 3 myslím (2014).
Zdroj: LIC
Adriana Hricková