5. mája 2014 o 14,00 v oddelení umenia v Spišskej Sobote sa bude konať spomienkové stretnutie pri príležitosti 20. výročia úmrtia Bela Kapolku. Podujatia sa osobne zúčastnia : manželka spisovateľa Viola Kapolková, Dušan Mikolaj a Drahoslav Machala. Stretnutie sa uskutoční v spolupráci s Umeleckým odborom Matice slovenskej.

Narodil sa v Hostí v roku 1935. Študoval v Kežmarku a v Brne na Vojenskej technickej akadémii, potom pracoval ako vedúci chatár vo Vysokých Tatrách na Rysoch, Solisku, Zbojníckej a Téryho chate.
Námetmi pre jeho literárnu tvorbu bol život ľudí - nosičov, chatárov, drevorubačov, športovcov a návštevníkov tatranských hôr.
Vo Vysokých Tatrách pôsobil od roku 1958, naposledy ako chatár Téryho chaty. Je autorom mnohých esejí, úvah a glos, ktoré publikoval v novinách a časopisoch.
Tragicky zahynul na Hrebienku.
Do slovenskej literatúry vstúpil ako poviedkar prvotinou Kanadské smreky. Jeho život i tvorba majú pečať originálnej osobnosti, ktorá sa prejavila i v publicistickej tvorbe, v aktuálnych úvahách a esejach. Dlhé roky pôsobil na Téryho chate, čo dnes návštevníkom slovenských veľhôr pripomína turistický chodník nesúci jeho meno. Kapolkov chodník je súčasne i názov knihy, ktorá vyšla v tomto roku vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov s podtitulom Pocta Belovi.

Knižne vyšli súbory poviedok, novely a romány:

1968 Strecha
1974 Kanadské smreky
1974 Chodníky bez značiek
1978 Sivá hmla kryje sýteho sysľa
1984 Mesiac nad Prostredným hrotom
1993 Aby nám neodišlo srdce

Posmrtne zostavili výber z jeho nepublikovaných esejí a úvah, ako aj aktuálnych publikovaných materiálov zborník Kapolkov chodník (1995).

Zaslúži si, aby sme na neho nezabudli.
„Keď človek odíde navždy, pociťujeme stratu. Iba zabudnutie znamená koniec, definitívny koniec života.“

Belo Kapolka – chatár, nosič, lyžiar, člen horskej služby, ale predovšetkým spisovateľ zrastený s našimi veľhorami, žijúci a píšuci svoj údel a  príbeh horalov a hôr do tatranskej žuly. Po tomto pomyselnom, ale aj skutočnom chodníku Belu Kapolku  z Hrebienka na Téryho chatu budú kráčať tí, ktorí milujú naše hory a ctia si jeho pamiatku.
5. mája 2014 sa v Podtatranskej knižnici v Poprade – Spišskej Sobote zišlo kultúrne spoločenstvo na spomienkovej slávnosti venovanej Belovi Kapolkovi pri príležitosti 20. výročia jeho tragického úmrtia . Podujatie usporiadala Podtatranská knižnica v Poprade v spolupráci s Maticou slovenskou  v Poprade a Štrbe. Riaditeľka Mgr. Anna Balejová privítala Violu Kapolkovú, manželku a a syna Martina, ako aj spisovateľov Drahoslava Machalu a Dušana Mikolaja, autorov knihy esejí Pocta Belovi Kapolkovi  so záhlavím Kapolkov chodník.
V spomienkovom programe zaznela na úvod pieseň Keď sa slnko skloní na Horehroní, v podaní Lenky  Krempaskej zo ZŠ na Komenského ulici v Poprade.
Anna Gordiaková zarecitovala báseňVojtecha Kondróta Tatranské vzorce, venovanej Belovi Kapolkovi. Spomienky  Gity Krákovej zaujali  šindľami z Rejdovej , ktorými Kapolka pokryl vlastnoručne strechu na Térinke. Obsahovo silné texty Martina Kapolku „Tvrdší  než tí najtvrdší“ a súputníkov -  Paľa Rajtára „Podozriví romantici“, Drahoslava Machalu „Iba zabudnutie je koniec života“,Violy Kapolkovej „Široká biela samota“, Dušana Mikolaja „Pri petrolejovej lampe“sprítomnili živý  obraz horala, mysliteľa, spisovateľa, otca a manžela Belu Kapolku.
Texty čítala Anna Gordiaková, Monika Illenčíková a  Drahoslav Machala. Do  ich hlbokej zainteresovanosti zneli piesne Aká si mi krásna, Daj Boh šťastia tejto zemi, Na Kráľovej holi, ktoré zaspievala ženská spevácka skupina Štrbän.
Zároveň  vyjadrovali leitmotív spomienkového podujatia  s Kapolkovým  odkazom „Moje slovo o Slovensku“ ako vyznanie signatára textu slovenskej zvrchovanosti na Donovaloch 17. júla 1992,  vyznanie človeka čistého srdca s dobroželaním pre milované Slovensko.
Účastníci spomienky na vzácneho človeka, zriedkavú osobnosť sa zhodli na myšlienke, aby sa  Kapolkovým chodníkom uberali ľudia dobrej vôle, turisti a milovníci Tatier, aby nezanikla stopa, ktorú vyznačil svou nohou, ale aj myšlienkami, keď kráčal pod ťarchou bremena svojho ľudského údelu, ale aj údelu milovaných hôr. 22. apríla 2015 si pripomenieme 80. nedožité narodeniny Bela Kapolku. Bolo by nezabudnuteľnou spomienkou na neho v tento deň vyjsť  z Hrebienka na Téryho chatu . Zaslúži si, aby sme na neho nezabudli.
Pre úplnosť do tých čias možno siahnuť po jeho knihách: Kanadské smreky, Strecha, Chodníky bez značiek, Sivá hmla kryje sýteho sysľa, Aby nám neodišlo srdce, pre mládež – Mesiac nad Prostredným hrotom, Chlapec a pes.      Ľudmila Hrehorčáková