Vernisáž výstavy pod názvom "Papierový sen" Elišky Bednárovej sa uskutoční 23. januára 2015 o 17,00 v oddelení umenia v Spišskej Sobote. Tešíme sa na stretnutie s Vami. Gabriela Hlavová (dcéra autorky) - prejav na vernisáži:

Vážené dámy, vážení páni!

Je mi cťou a potešením Vás po roku a štvrť opäť privítať na otvorení výstavy Elišky Bednárovej. Tak, ako moje vlasy sú v porovnaní s minulým stretnutím o niečo dlhšie, i diela Elišky nabrali nový kurz. Tentokrát sa nestretávame len pri jej fotografickej tvorbe, ktorej výber vtedy niesol názov Vidiny a sny. Osnovu výstavy tvoria inšpirácie papierom. Keďže môj posledný komentár, ktorý som v októbri 2013 predniesla v kežmarskej výstavnej sieni Barónka mal taký úspech, že úryvky z neho použili všetky zúčastnené regionálne médiá, dovolím si ho v nasledujúcich riadkoch čiastočne citovať, i keď citovať samého seba, môže pôsobiť trochu neprístojne.
Životné radosti, či peripetie nás veľakrát zvádzajú k pasivite, no inokedy nás vháňajú do náručia kreativity. Práve tá nás v dnešný podvečer (v dnešné popoludnie) priviedla do priestorov oddelenia umenia Podtatranskej knižnice v Spišskej Sobote, na vernisáž výstavy obrazov a fotografií Elišky Bednárovej, aby sme v spoločnosti priateľov a známych, ale aj neznámych, ktorí k nám dnes merali cestu, potešili oko i dušu autorkiným Papierovým snom. Tvorivá cesta rodáčky z Moravy viedla od, dnes už vari aj unikátneho, štúdia kovorytectva v Turnově a vášnivého záujmu o fotografiu, cez roky strávené v oblasti propagačného výtvarníctva, až k súčasnému pedagogickému pôsobeniu na výtvarnom odbore Základnej umeleckej školy Antona Cígera v Kežmarku. Autorkine tvorivé aktivity nabrali nový dych v 90-tych rokoch minulého storočia a odvtedy sa angažovala tiež v rôznych umeleckých zoskupeniach, ako napríklad vo voľnom združení fotografov DIGI B. Spolu s týmto zoskupením vystavovala v roku 2003 v knižnici v Smižanoch a o rok neskôr v bývalom klube mládeže v Poprade. Výber z tvorby prezentovala aj na samostatnej výstave fotografií a objektov z keramiky v roku 2006 vo výstavných priestoroch Podtatranského osvetového strediska v Spišskej sobote a v roku 2007 v Poľskom Nowom Targu.
Kreativita je zvláštny fenomén. Ako človek dokáže nadobudnúť závislosť na pohybe, podobne závislým sa môže stať na vytváraní niečoho, nielen umeleckého.  Časom sa to stáva drogou, neodolateľným nutkaním niečo vytvoriť, vyjadriť, odovzdať, a napokon tým aj, skromne dúfajúc, priniesť potešenie iným. V prípade Elišky Bednárovej sa v tomto „nutkaní“ spája láska k prírode, tejto nevyčerpateľnej studnici inšpirácie, s prirodzenou túžbou vdýchnuť jej iskierku života pre chvíle, keď sa nám stráca z dohľadu. Jej papierové dielka a fotografie v sebe nesú istú hravosť, ilustrujú bohaté spektrum pocitov a nálad. Táto inšpiratívna droga sa prejavuje v nekonečných tvorivých večeroch, kedy je čas vyplnený nehynúcou energiou, komponovaním zozbieraných podnetov do obrazov. Mňa osobne tieto chvíle napĺňajú hrdosťou nad tým, ako mne blízky človek dokáže životné úskalia pretavovať do stále nových a nových erupcií energie a túžby tvoriť.
Milan Kundera vraví, že v ríši gýča vládne diktatúra srdca, avšak o umení, resp. tvorivom výtvarnom prejave možno túto vetu, vynechajúc negatívnu konotáciu spojenú so slovom gýč, uplatniť rovnako: hodnota vzniká len vtedy, ak má v procese tvorby hlavné slovo srdce. Verím preto, že úprimná umelecká spoveď autorky zarezonuje vo vašich vnímavých pohľadoch. Dovoľte mi teda v mene svojom i v mene mestskej knižnice v Poprade privítať vás na slávnostnom otvorení výstavy Papierový sen, a zároveň tiež poďakovať Tomášovi Šteidlovi za sympatickú hudobnú improvizáciu. Prajem vám príjemný umelecký zážitok.

TvPoprad: https://www.youtube.com/watch?v=ploF9I4I4fs

Fotodokumentácia z výstavy a vernisáže: