Slovenská poézia je na chvoste čitateľských výpožičiek

Stredoškoláci mali opäť možnosť v rámci projektu Literárne večery zamyslieť sa nad prínosom literatúry. V Podtatranskej knižnici v Poprade sa 14. decembra 2016 stretli s básnikom, prozaikom, akademikom a riaditeľom Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej Mariánom Grupačom. Okrem poézie a prózy, za ktorú dostal niekoľko ocení, napísal aj monografiu Súčasnej slovenskej literatúry po roku 1989. Práve túto aktuálnu tému otvoril odborný asistent Žilinskej univerzity Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva pred žiakmi Strednej odbornej súkromnej školy Tatranskej akadémie.
Lektor Marián Grupač si v úvode stretnutia urobil rýchly prieskum čitateľského záujmu medzi mladými. Ukázalo sa, že v poslednom mesiaci študenti strávili svoj voľný čas aj pri knihe, avšak pri otázke, či medzi nimi boli aj knihy slovenských autorov, počet zdvihnutých rúk sa početne znížil a pri otázke poézie miestnosť úplne stíchla. Podobný výsledok vyšiel aj z výskumu lektorovej rigoróznej práce, ktorá dokazuje, že slovenská poézia stojí na chvoste výpožičiek čitateľov. Prečo tomu tak je a do akého postavenia sa dostala slovenská literatúra od čias nežnej revolúcie až po dnes, sa študenti zamýšľali a nazerali na situáciu z rôznych uhlov.
Jeden z postrehov a pripomienok Mariána Grupača bolo, že pri cestách po európskych metropolách, si mladí vo verejných dopravných prostriedkoch krátili čas práve čítaním kníh. U nás je trendom byť zahľadený a možno aj začítaný do mobilných zariadení. Čítanie textov je čoraz dostupnejšie v elektronickej podobe. Podľa lektora však nedokážu priniesť porovnateľný zážitok ako čítanie knihy v tvrdej alebo mäkkej väzbe.
Hovorí tiež, že kniha, ktorá čitateľa neosloví, je zbytočná. Pritom nerozdeľuje knihy na kvalitné a nekvalitné, ale na tie, ktoré sa čítajú a tie, ktoré sa nečítajú. Aj knihy, ktoré sa čítajú, môžu obsahovať balast a v tých, ktoré sa nečítajú možno objaviť hodnotné myšlienky. Dodáva, že každá prečítaná kniha, má svoje opodstatnené miesto v literatúre.
Pri pohľade na stav súčasnej slovenskej literatúry si študenti v prezentácii najskôr pripomenuli, aká politická a spoločenská situácia predchádzala nežnej revolúcii. Mohli si uvedomiť, že vydávanie, tlač a čítanie literatúry širokého záberu, nebolo vždy samozrejmé.
Študenti si pozreli aj krátky film, ktorý poukazuje práve na súčasnú literatúru, kde v závere študenti z univerzity vysvetľovali, prečo nesiahnu aj po básnických zbierkach. Marián Grupač si myslí, že mladí sa boja priznať, že čítajú básne, pretože by boli považovaní za slabších, keďže poézia opisuje, ale aj vyvoláva rôzne hlboké pocity. Spoločnosť je nastavená tak, že potláča túto stránku ľudskosti.
Lektor sa snažil povzbudiť mladých k čítaniu poézie a ukázal im aj niekoľko dostupných projektov na internete, ktoré im môžu uľahčiť prístup k tvorbe a súčasným autorom. Sú to napríklad webové stránky Poézia do vašich (d)uší, Slovenská poézia po roku 1989 a Fb stránka Mladá slovenská literatúra.

Marián Grupač sa vo svojej prednáške snažil zrozumiteľným a zaujímavým spôsobom priviesť študujúcu mládež predovšetkým k vnímaniu potreby literatúry vo viere, že sa po tomto stretnutí priklonia aj k čítaniu kníh slovenských autorov.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Adriana Hricková