Andrea Rimová sa narodila 27. januára 1985 v Humennom. Vyrastala v Medzilaborciach. Vyštudovala na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, odbor masmediálne štúdiá. Po šiestich letných sezónach strávených v turistickej oblasti ostrova Cyprus sa naplno venuje písaniu. Nevylučuje usadenie sa na Slovensku.

Čo ju priviedlo k písaniu:  Láska ku knihám, ktorú v nej odmalička pestoval jej dedko. Bol učiteľom slovenčiny. Podieľala sa na tvorbe školského časopisu už na základnej škole, rada písala slohové práce a v istom období aj básne. Príležitostne prispievala aj do novín. Jej prvý článok vyšiel, keď mala 10 rokov. Počas štúdia na strednej škole so zameraním na telesnú výchovu sa jej po úraze kolena zmaril sen študovať na fakulte telesnej výchovy a športu. Dovtedy tajne túžila stať sa basketbalovou rozhodkyňou a trénerkou. Vtedy sa v nej opäť prebudila láska k písaniu. Preto si vybrala za štúdium odbor, ktorý jej bol najbližší. Po ukončení vysokej školy sa myšlienkou na román zaoberala vážnejšie.

Odkaz od Andrey pre čitateľov: "Ďakujem svojim čitateľom za čas, ktorý venujú mojim knihám. Dokazujú mi, že to, čo robím, nerobím zbytočne."

Pobočka Juh 3 ponúka od autorky tieto knihy:

Amnestia na zradu (2011) . Za chyby sa platí. A cena je privysoká... Nájde Lívia pokoj v duši po tom, ako vyjde na povrch celá pravda? Je možné len tak zabudnúť na niekoho, kto vám zlomil srdce? Čo všetko sa musí stať, aby ste raz boli schopní odpustiť? Príbeh plný emócií, klamstiev, šťastia, sĺz, bolesti i nečakaných udalostí, ktoré dokážu zmeniť aj tú najkrajšiu realitu na pravý opak.

Nech prší, keď plačem (2012)

Nad dlhoročným priateľstvom dvoch mladých žien visí Damoklov meč, keď Viktória neplánovane podľahne sile okamihu a strávi noc s Tamariným priateľom tesne po tom, ako ju požiada o ruku. ...V našich očiach prebiehal dlhý nemý rozhovor. A potom akoby zastal čas. Z plamienka, s ktorým sme sa v tej chvíli hrali, vznikal v našich myšlienkach obrovský požiar schopnú zničiť všetko okolo. A predsa sme ho nezastavili, ešte kým sme mohli. Vrhli sme sa na seba...  Uvedomujú si, že napriek nekonečnej láske k Tamare zlyhali. Nech prší, keď plačem je román  o dôsledkoch nerozvážneho konania. ...Ostane to len medzi nami. Spravili sme hlúposť. No kto ich nerobí? Obaja na tom máme rovnakú vinu. Zabudneme, vyhlásil a ja som mu verila...

Kámasútra našich klamstiev (2013) . Sabina po nečakanom zmiznutí svojej veľkej lásky zo zúfalstva uviazne v manželstve s Arturom. Vychovávajú spolu syna a zdalo by sa, že vedú dokonalý rodinný život.

...Opäť som sa po milostnom akte pol hodiny sprchovala a zmývala zo seba dotyky, ktoré sa mi hnusili a boleli ma na duši... Jedného dňa sa stane obeťou agresívneho násilníka a takmer príde o život. Po prebratí sa z kómy si nepamätá posledné dva dni pred útokom. Kto je muž, odpykávajúci si trest za spáchaný zločin? Akú úlohu hrá v celom prípade psychológ, u ktorého obeť hľadá pomoc? Spolu s kamarátkou pátrajú po stopách zo Sabininých snov, ktoré sú odrazom skutočnosti. Postupne odhalia šokujúcu pravdu a s ňou roky poctivo strážené tajomstvo, vďaka ktorému je manželstvo s Arturom obojstrannou fraškou.    Ťarcha toho, čo príde, ma celú opantala. Vedela som, že už niet kam ujsť. Že pravda vyletí von ako holubica zo strechy. A že ma vyslobodí z kámasútry našich klamstiev, kde sme sa nedokázali postaviť za vlastné pravdy a bojovať za svoje sny..

Dáždnik pre Tamaru (2013). Príbeh nadväzuje na knihu Nech prší, keď plačem. Tamare sa zrúti svet, keď sa dozvie o nevere svojho snúbenca s dlhoročnou kamarátkou Viktóriou. Zlomené srdce sa rozhodne vyliečiť pomstou. Ženie ju túžba zničiť všetko, na čom Viktórii záleží. ...Prosila som nebo, nech prší, keď plačem, a nech dážď zmyje hriech. Nepršalo. Nebola som očistená. Bola som na seba veľmi prísna. Chyby robíme všetci, no toto zašlo priďaleko... Zvrátené konanie privedie Tamaru do psychiatrickej liečebne. Tu sa však príbeh nekončí. Na povrch sa tlačí všetko nevypovedané, mŕtve zrazu ožíva a živé túži po pokoji.

...Nespoznávala som ženu, ktorá mi písala tieto listy. Tamara, moja kamarátka, bola krehké dievča. Vždy hovorila: kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Teória sa však od praxe podstatne líšila. Ja som ju zasiahla kameňom a ona proti mne poštvala celý kameňolom....

Za dverami mojich snov (2014). Eva sa po maturite rozhodne usadiť v meste. Uteká od negatívnych vplyvov vidieka, kde sú klebety a nezdravý záujem o život iných na dennom poriadku. Postupne spoznáva hĺbku skutočného priateľstva a vysnívanú lásku. ...Pohladil ma po mokrých vlasoch a vdýchol ich vôňu. Možno pod nami vznikla kaluž, v ktorej sa utopili všetky naše predstavy a plány. Stiahla som si z prsta symbol najkrajšej budúcnosti, akú sme si len mohli vysnívať, a podala mu ho. Zobral ho bez námietok a díval sa naň. Kruh bez konca, ktorým mi chcel povedať, že chce byť so mnou navždy. Takto vyzeral koniec, ktorý by nenastal nikdy, keby...

Do zdanlivo jednoduchého príbehu však vstupuje neľútostný vrah, ktorý rozpúta peklo. Za chyby platia nevinní. Hlavná hrdinka sa ocitá v slepej uličke a existuje len jeden spôsob, ako sa zachrániť...Odhaľte, na ktorej strane dverí stojí Eva... aj to, ČO je za nimi...

Lavína (2014). Veronika sa ocitne v slepej uličke. Do jej života nečakane vtrhne lavína pravdy a pochová všetky jej sny. Ako môže minulosť milovaného muža ukradnúť budúcnosť? Ako sa z pevného vzťahu stane útek a boj o život? ...Vždy som si myslela, že ma raz čaká dokonalý život. Teraz som mala pri hlave priloženú zbraň a hodiny možno práve odbíjali moje posledné minúty života. Možno som mala bojovať, pokúsiť sa mu vytrhnúť... Ja som však premýšľala nad tým, ako sa asi cítia ľudia krátko pred smrťou...  Aj silné ženy majú slabé chvíľky. Veronika hľadá pomoc u kamarátky z detstva - úspešnej novinárky Simony, s ktorou spolu vyrastali v detskom domove. Dokáže skutočné priateľstvo prežiť aj dlhoročné odlúčenie? Ako sa človek dokáže zmieriť s tým, že musí stratiť, aby získal? Román o tom, že aj bolestivý koniec môže byť novým začiatkom.

Bludisko  (2015). Policajný vyšetrovateľ Libor žije roky v nefungujúcom manželstve. Deficit lásky rieši povrchnými mileneckými vzplanutiami, a až keď do jeho života nečakane vpadne nespútaná Hana, zažíva vytúžené šťastie.  Čo ak je však jeho osudová žena zapletená do vraždy, ktorú vyšetruje? Libor sa ocitá v bludisku neistých citov a čeliac zoči-voči temnej minulosti sa zúfalo snaží nájsť cestu von.

... Keď sa Libor ocitol v blízkosti ďalšieho krajského mesta, povedal si, že na dnes ukončí svoju púť práve tu. Počas jazdy sa síce trochu upokojil, ale vedel, že z dlhodobého hľadiska čelí veľkému problému a bude ho musieť riešiť.
Lenže ako? Rozviesť sa a nevidieť vyrastať Bohuša?
Pri tej predstave sa mu do očí nahrnuli slzy. Aj policajti plačú.
Pretrel si tvár vreckovkou, ktorú vybral z priehradky medzi sedadlami, a vložil si do úst mentolovú žuvačku. Potom sa vydal k čerpacej stanici. Bol hladný a smädný. Pri platení mu padol pohľad na stojan s cigaretami a vypýtal si jedny. Potom aj zapaľovač.
Asi som sa zbláznil. Ja predsa nefajčím...

Popol a hriech (2016). On, ona a nesplnené sny. Mrazivý strach z ohňa. Desivé tajomstvá. Ak veríte na náhody, nepochopili ste silu osudu.

... Škatuľka pripomínala starú skrinku z dobrodružného filmu o poklade. Tušila som, že v nej bude niečo príliš osobné. Priveľmi vzácne. Nečakala som, že v nej nájdem šperky. Skôr som to odhadovala na zápisky. Bol v nej zošit. Obyčajný školský zošit tehlovej farby. Určite bol veľmi starý. Do rovnakého písala moja mama svoje prvé diktáty. Ukazovala mi ich, keď som chodila na strednú školu. Privoňala som k zošitu a pocítila som jemný pivničný zápach. Na prednej strane nebolo nič napísané. Potom som ho otvorila. Mal širšie vyblednuté riadky, ktoré zívali prázdnotou. Otočila som stránku v nádeji, že sa nerozpadne, keďže zošit existoval na tomto svete minimálne štyri desaťročia. A tam to stálo. Čierne na bielom. Milá Zornička! Slová adresované mne. Stuhla som a položila škatuľu na nočný stolík. Vankúš opretý o stenu sa medzičasom zosunul, tak som si ho upravila a pohodlne sa usadila. Erny, ty si mi napísal odkaz! Keď čítaš tieto riadky, asi som už preč. Vieš, ako to myslím…

Sama v búrke ( 2017). Laurin život sa skomplikuje, keď bez stopy zmizne jej podnájomníčka Alica. Nikto netuší, čo sa mohlo stať. V čase príprav vlastnej svadby sa Laura rozhodne pátrať po stratenej žene. Postupne však zisťuje, že existujú otázky,  na ktoré je lepšie nepoznať odpoveď. V hre je toho oveľa viac, ako si myslí. Podarí sa Laure odhaliť pravdu a nájsť Alicu? Čo všetko sa skrýva za záhadným zmiznutím? Najnovší román z pera Andrey Rimovej, autorky temnej romantiky, je rozhodne čítanie, ktoré nebudete vedieť pustiť z rúk. ...My dvaja sme stále mlčali. Nemala som chuť Jakubovi vysvetľovať, že nie som Patrícia a že všetko je úplne inak. Že mi krváca srdce a budem musieť prehodnotiť celý svoj život. Že sa mi rúcajú všetky predstavy o bezchybnej budúcnosti.
Fabián sklopil zrak a pozeral do trávy. Nepochybovala som, že hľadá únik pred výčitkami a pravdou, ktorá musí byť odhalená. No potom mi došlo, že niečo hľadá.
Blúdil očami okolo seba, až kým to nepostrehol aj Jakub.
„Hľadáš toto?“ opýtal sa a zdvihol niečo, čo ležalo vedľa jeho nohy. Zaostrila som zrak a zistila som, že je to zelená šnúrka od topánok, na ktorej boli priviazané kľúče.
Fabián prikývol a natiahol sa k Jakubovi. Jeho pohyb bol v dôsledku šoku, že ma vidí, spomalený a kostrbatý. Využila som to a vrhla som sa k mužovi s kľúčom v ruke. Vytrhla som mu šnúrku a zovrela kľúč v hrsti. Víťazoslávne som sa pozrela Fabiánovi do očí.
„Tak čo, pôjdeme tam spolu?“ opýtala som sa ...

Elena Šimkaninová