Kvety a zátišia Františka Žoldáka.

Podtatranská knižnica v Poprade zavŕšila Týždeň slovenských knižníc 4. marca vernisážou výstavy maliara Františka Žoldáka pod názvom Kvety a zátišia.

Lásku k akvarelu prebudil u Františka ako prvý výtvarný pedagóg Ján Polom, vtedajší známy akvarelista v Spišskej Novej Vsi začiatkom 60. tych rokov.

Maliar známy popradskej verejnosti v príhovore vernisáže spomínal, že sa pomerne dlho nemohol s akvarelom zblížiť. Najskôr maľoval viac temperami, suchým a mastným pastelom, olejom a v grafike robil v tom čase moderný linorez a linoryt, drevorez, drevoryt a podobné techniky.

Niekedy až v 90. tych rokoch pristúpil k akvarelu vážnejšie a cieľavedomejšie.

„O technike akvarelu hovoria umelci a kunsthistorici, že patrí k najnáročnejším technikám, pretože výtvarník siahajúci po akvarele musí byť pomerne vyspelý a skúsený. Čo umelec nanesie štetcom na mokrý papier, nemôže to už prekryť, ako napríklad v technike akrylu, či oleja“, poznamenáva.

Poetiku v obyčajných veciach, farebnosť a tvarovú variabilnosť kvetov, ovocia i nálady spišskej krajiny preniesol autor do spontánnej akvarelovej maľby, z ktorej dnes predstavil kytice a zátišia na svojej 61. výstave. 
Výstavu prispôsobil aj charakteru vynoveného priestoru v spoločenskej a výstavnej miestnosti Podtatranskej knižnice na Podtatranskej ul., č.1.

Svoju tvorbu vyjadruje v dvoch polohách. Lyricko – realistická je zameraná na kvety a zátišia, kytice, krajiny, občas portréty. Druhá je abstraktná a inšpirovaná džezom, poéziou, vesmírom, prírodou a potom maľuje abstraktnú geometriu.

Družné debaty o autorovej tvorbe a zmysle výtvarného umenia v živote hudobne podfarbila Monika Piekielnicka, učiteľka Súkromnej základnej umeleckej školy Fantázia vo Svite.

František Žoldák získal desiatky ocenení za výtvarnú a fotografickú prácu. Jeho prácu ocenili aj ako galeristu a podporovateľa umeleckých snáh detí, mládeže i dospelých.

Na pravidelných výstavách predstavuje tvorbu aj širšiemu publiku a svojimi obrazmi teší nielen svojich priateľov a priaznivov.

Adriana Hricková

Fotodokumentácia: