22. apríla,  pred 85 rokmi,  sa narodil významný slovenský chatár, nosič, horolezec a spisovateľ Belo Kapolka. Prečítajte si zaujímavé informácie o jeho živote a tvorbe. Ak by ste sa chceli dozvedieť ešte viac, v knižničnom fonde máme všetky nižšie spomenuté knihy. Tešíme sa na Vás po otvorení knižnice. 

Vlastným menom Vojtech Kapolka.Slovenský spisovateľ, chatár, nosič a horolezec pôsobiaci vo Vysokých Tatrách.Pochádzal z učiteľskej rodiny, detstvo prežil v Podolínci.Chcel sa stať leteckým konštruktérom. Vzdelanie získaval v Brne na Vojenskej akadémii.Vystriedal mnoho zamestnaní: bol záhradnícky pomocník, drevorubač, tesár, plavčík, továrenský robotník – pracoval v popradskej „vagónke“, dokonca skúsil aj pašovať.V roku 1958 prišiel do Vysokých Tatier. Začal ako nosič na Téryho chate, potom chatárčil v Chate pod Rysmi, na Zbojníckej chate a napokon na Téryho chate, ktorú rekonštruoval v rokoch 1983 – 1984.  Stal sa z neho nosič, chatár, záchranár, horolezec a lyžiar.Od mlada sa zaujímal o literatúru, pokúšal sa literárne spracovať svoje predstavy a zážitky. Najprv do krátkych reportáží v periodickej tlači, neskôr ako autor noviel a knižiek. V nich predovšetkým písal o živote v horách, o ľudských osudoch tragédiách i víťazstvách človeka nad prírodou. Tragicky zahynul na Hrebienku, keď sa nešťastnou náhodou cestou z Hrebienka postrelil do nohy a vykrvácal.

Prvé literárne diela začal uverejňovať už na začiatku 60tych rokov 20. storočia, knižne v roku 1967 zbierkou poviedok Kanadské smreky.Venoval sa písaniu najmä krátkych prozaických útvarov (beletrizované reportáže, úvahové črty, poviedky), pričom čerpal z prostredia Vysokých Tatier, v ktorých roky žil.Okrem opisov tatranskej prírody sa zaoberal i stvárnením života ľudí, ktorí sa v horách pohybovali, zdôrazňuje potrebu domova a rodinnej harmónie.Jeho diela majú pútavé dejové zápletky i rozuzlenia a nechýba v nich dramatickosť, snaží sa o zbúranie mýtov o horských nosičoch, ale tiež sa vyjadruje k problematike turistiky, zimných športov a problémom tatranského regiónu. Nevyhýba sa ani vzťahom a konfliktom medzi rodičmi a deťmi, zobrazovaniu sveta detí a mladých ľudí, ich problémom a špecifikám, ktoré na nich kladie život v horskom prostredí.

Diela pre dospelých: Strecha, Chodníky bez značiek, Sivá hmla kryje sýteho sysľa, Kanadské smreky, Človečina v Tatrách, Možno ho ešte stretnem, Kapolkov chodník- súbor nepublikovaných esejí a úvah (vyšlo posmrtne).

Diela pre deti a mládež:  Mesiac nad prostredným hrotom -  sfilmované ako 6-dielny televízny seriál "Chlapec a pes“.

Aby spomienka na Bela Kapolku zostala vo Vysokých Tatrách stále živá, pomenovali po ňom chodník z Hrebienka na Téryho chatu. Volá sa Kapolkov chodník a toto je súčasne i názov výberu z Kapolkových nepublikovaných esejí, úvah a aktuálnych publikovaných materiálov, zostaveného a vydaného posmrtne v roku 1995. V roku 1997 spísal Ján Čomaj príbeh jeho života až po predčasnú smrť s názvom Kruté osudy.

Podtatranská knižnica v Poprade v rámci svojej publikačnej činnosti vydala publikáciu o Belovi Kapolkovi- Tatranské listy : päť poviedok (1969-1978). Obsahuje niekoľko poviedok, ktoré dosiaľ nevyšli v žiadnom výbere a spomienky na jeho pôsobenie doplnené obrazovým materiálom.