(pseudonymy Beskydov, Ján Beskydov, Paliarik Ján).Narodil sa v rodine dedinského učiteľa v Rakovej na Kysuciach. Študoval teológiu v Kecskeméte, v Bratislave a v kňazskom seminári v Trnave, kde sa snažil rozvinúť tradície bernolákovcov a pokračovať v diele Jána Hollého. Študoval francúzsku a nemeckú dramatickú literatúru a od začiatku mal vyhranený názor na národnú a slovanskú otázku.

Ako publicista presadzoval liberálne a demokratické názory.

Ako kaplán vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici v roku 1850 – 51 vydával časopis Cyril a Method- navrhol reformu cirkevného života a kritizoval vyšších cirkevných hodnostárov za protiľudový postoj a odnárodňovaciu politiku. Obvinili ho, že šíri nebezpečné myšlienky a odvtedy žil v ustavičnom podozrievaní. V roku 1863 bol pri založení Matice slovenskej, pre ktorú posudzoval dramatické diela slovenských autorov.  Sebakriticky napísal, že „zo mňa už nebude Shakespeare, ani Schiller, ba ani len Kisfaludy slovenský“.

Pôsobil na nemeckej fare v Pešti a od roku 1862 v Majcichove pri Trnave, kde v roku 1870 ani nie päťdesiatročný zomrel- trápili ho žalúdočné vredy. Mal iba 48 rokov.

Bojoval za spisovnú slovenčinu (publikácia Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské). Poukazoval na chyby v národnej politike a usiloval sa dorozumieť s maďarskými liberálmi. Do Slovenských novín písal o svojich obavách z opätovného viedenského centralizmu. Neskôr sa stal zástancom spolupráce medzi národmi Uhorska.Venoval sa aj školstvu a osvete. Napísal niekoľko učebníc náboženstva, čítanky a gramatiky pre slovenské školy.

Po konflikte s cirkevnou hierarchiou si našiel inú formu verejného protestu – cestu dramatického autora.Jeho veselohry nám dodnes prinášajú kus dobovej atmosféry z dôležitého obdobia z našich národných dejín, ale aj dôvtipný a hravý konverzačný text, plný optimizmu a bohatý na aforizmy, ktorý bol predtým na našich javiskách neznámy.Ťažiskom jeho literárnej činnosti je dramatická tvorba.

Prispel do nej tromi veselohrami: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch- pre všetky tri veselohry je spoločná nielen kritika vyvyšujúcich sa mešťanov a odrodilcov, ale aj princíp deja, v ktorom sa zápletka zakladá na mylnej zámene osôb.

Posmrtne vydaná bola Palárikova tragédia Dimitrij Samozvanec. (Hrala sa až o 100 rokov). Výber Palárikovej publicistiky vyšiel v roku 1956 pod názvom Za reč a práva ľudu.  Palárikovo meno dostala v roku 1948 obec Palárikovo (pôvodne maďarský Tótmegyer) pri Nových Zámkoch a v roku 2001 aj trnavské divadlo- Divadlo Jána Palárika v Trnave.